1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Úryvok z justičnej revue

Úryvok z justičnej revue ročník 2006, číslo 12, strana 1896. Právny stav od 15.12.2006. Zdroj EPI.sk

Ohrozovanie pohlavnou chorobou a vírusom ľudskej imunodeficiencie a Trestný zákon

Anotácia:
Autor v článku analyzuje právnu úpravu trestných činov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie a okrem iného poukazuje aj na nedostatočné vymedzenie pojmu „pohlavná choroba“ v trestnom práve.

Mgr. Namir ALYASRY
interný doktorand
Bratislavská vysoká škola práva

ALYASRY, N.: Ohrozovanie pohlavnou chorobou a vírusom ľudskej imunodeficiencie a Trestný zákon. Justičná revue, 58, 2006, č. 12, s. 1896 – 1899.
Zákon 300/2005 Z. z. – Trestný zákon, okrem iných kategórií života spoločnosti, musí riešiť aj otázky výslovne intímneho charakteru, ako je napríklad sexuálne správanie ľudí. Spoločnosť sa rozhodla, že sa bude snažiť aj prostredníctvom Trestného zákona a jeho sankcií pôsobiť na ľudí, aby neprepadali sexuálnym pudom, ktoré sú bez kontroly, čím sú niekedy schopní napáchať veľa zla. Či už ide o ustanovenia povoľujúce sex až od určitého veku, alebo o ustanovenia zakazujúce osobe nakazenej pohlavnou chorobou ohrozovať iné osoby, resp. svojím konaním zvyšovať nebezpečenstvo nakazenia iných. Téma sexu a pohlavných chorôb tu bola a je. Pojem „pohlavná choroba“ však slovenský právny poriadok nijako nešpecifikuje, a to aj napriek tomu, že trestný čin ohrozovania pohlavnou chorobou je začlenený do tretieho oddielu prvej hlavy Trestného zákona, konkrétne § 167. Komentár k Trestnému zákonu uvádza, že pohlavnými chorobami sú „syfilis, kvapavka, mäkký vred a štvrtá pohlavná choroba“.1) S týmto taxatívnym určením okruhu pohlavných chorôb nemôžem súhlasiť, nakoľko je zrejmé, že chorôb prenášaných pohlavným stykom je viac; napr: trichomoniáza,cytomegália, micoplazma hominis,lymphogranuloma venereum a. i. (zdroj www.primar.sk). Pri tom máme na mysli typ pohlavných chorôb prenášaných najmä pohlavným stykom, a nie tie, ktoré sa prenášaju najmä ináč a len ich prejavy sú najmä na pohlavnom ústrojenstve (napr. svrab lonový), ktoré tiež tvoria početnú skupinu. Bolo by preto vhodné, aby zákon presne stanovil okruh a aj pojem pohlavná choroba, pretože z lekárskeho hľadiska sa pohlavné choroby, resp. infekcie delia na bakteriálne, parazitárne (napr. už spomenutý svrab lonový), mykotické a vírusové.2) Predpokladajme však, že zákon sa vzťahuje na všetky, ktoré sú svojou nákazlivosťou pre spoločnosť nebezpečné.
Systematika
Pred skutkovou podstatou trestného činu ohrozovania pohlavnou chorobou § 167 TZ sa systematicky v Trestnom zákone v § 163 i ďalšie a § 165 i ďalšie nachádzajú skutkové podstaty trestných činov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV=Human immunodeficiency virus). Čo je nákazlivá ľudská choroba, to taxatívne vymedzuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 105/1987 Zb. Ide napr. o AIDS, besnotu, čierny kašeľ alebo mor. AIDS teda v slovenskom právnom poriadku nefiguruje ako pohlavná choroba. V lekárskom slovníku však áno.
Na margo AIDS treba dodať, že u AIDS je skratka pre SYNDRÓM ZÍSKANEJ IMUNODEFICENCIE fatálneho prenosného ochorenia imunitného systému, spôsobeného ľudským vírusom imunodeficiencie – HIV). Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2. Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v šesťdesiatich percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je častejší najmä v západnej Afrike. Obidva typy pôsobia podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalšou progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu.Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie imunitným systémom.
Trestný zákon v § 165 celkom logicky nesankcionuje ohrozovanie chorobou AIDS, ale ohrozovanie vírusom HIV.
V §§ 163, 164 TZ je zakázané, medzi inými chorobami, aj šírenie choroby AIDS, ktorá je subsumovaná za nákazlivú ľudskú chorobu vo vyššie uvedenej vyhláške.
Paragraf 163 TZ: „ kto úmyselne zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa trestom odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
Zavlečením sa pritom rozumie vyvolanie nebezpečenstva nákazlivou ľudskou chorobou v miestach, kde sa táto choroba vôbec nevyskytuje, prípadne nemá charakter epidémie.
Rozšírením nákazlivej ľudskej choroby sa rozumie zvýšenie jej nebezpečenstva v miestach, kde sa už vyskytuje v epidemickej podobe.“3)
Paragrafy 163 a 164 TZ preto, podľa môjho názoru, chránia životy a zdravie širšej masy obyvateľstva pred zavlečením nebezpečnej nákazlivej choroby, napr. AIDS, mor a i., ako pred konaním úmyselným i z nedbalosti, kým §§ 165, 166 TZ chránia zdravie indivídua, a to konkrétne pred vírusom HIV ako pôvodcom choroby AIDS a síce na základe nedbanlivosti.
Trestné činy ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie, ako aj ohrozovania pohlavnou chorobou, sú tzv. ohrozovacie trestné činy, z čoho vyplýva, že nemusí dôjsť k samotnému nakazeniu jedinca. Stačí aj samotné nastolenie bezprostrednej možnosti ohrozenia nakazením, napr. sexuálny kontakt bez ochrany. K samotnej škode na zdraví pritom dôjsť nemusí. Podľa judikátu R 16/1988: „Tam, kde je skutočne konaním páchateľa u ohrozenej osoby vyvolaná porucha, t. j. ochorenie pohlavnou chorobou, pôjde už o niektorý z trestných činov ublíženia na zdraví.“ Ohroziť vírusom HIV možno najčastejšie nechráneným pohlavným stykom, používaním rovnakej injekčnej striekačky u narkomanov alebo transfúziou krvi, nakoľko HIV je šíriteľný krvou. Je obsiahnutý aj v sekrétoch, akým je napr. pošvový sekrét alebo sliny; tieto sekréty však musia prísť do kontaktu s ľudskou krvou, aby mohlo dôjsť k nakazeniu. Vylúčené je šírenie vzduchom alebo tzv. spoločenské šírenie (napr. podaním ruky) .
Ohroziť pohlavnými chorobami je oveľa jednoduchšie. Samozrejme, že je to možné aj pohlavným stykom, ten však nie je nutný, nakoľko pohlavnou chorobou sa možno nakaziť aj z uteráka alebo v saune či na toalete.
Preto osoby, ktoré sú nakazené a na základe symptómov o tom vedia, alebo by mali a mohli vedieť, podľa môjho názoru, by mohli byť trestne stíhané aj za to, ak nedodržiavali základné pravidlá ochrany proti ohrozeniu iných pred nakazením. Išlo by napr. o vyvarovanie sa požívania spoločných uterákov, pobyt na kúpaliskách či v saune, nakoľko už týmto konaním vystavujú iných bezprostrednému ohrozeniu.
Čo sa týka zavinenia, vychádzajúc z možnosti trestnej zodpovednosti z nedbanlivostného ublíženia na zdraví, na splnenie znakov skutkových podstát týchto trestných činov stačí aj nedbanlivosť. Kde je však minimálna hranica nedbanlivosti? U nedbanlivosti vedomej – § 16 písm. a) TZ – páchateľ vedel, že je nakazený pohlavnou chorobou, napr. na základe diagnózy lekára alebo na základe informácie sexuálneho partnera, ktorý zistil, že je infikovaný pohlavnou chorobou.
U nevedomej nedbanlivosti – § 16 písm. b) TZ – páchateľ nevedel, že je infikovaný pohlavnou chorobou, resp. že následným konaním može ohroziť zdravie iných ako záujmu chráneného Trestným zákonom, no vzhľadom na svoje osobné pomery však o tom vedieť mal a mohol. Čo to znamená? Páchateľ na základe symptómov spozorovaných na svojom tele, niekedy spolu s logickou úvahou (napr. nechránený sex s neznámym partnerom a následnými fyziologickými zmenami, prípadne bolesťami) mal a mohol usúdiť, že niečo nie je v poriadku a mal mať minimálne podozrenie na nakazenie pohlavnou chorobou. Od nakazenia po prvé prejavy choroby, resp. na sebe badateľné prepuknutie choroby (inkubačná doba) však niekedy prejde až niekoľko týždňov. Syfilis – asi tri týždne, pokým sa na koži zjaví prvý výsev. Ďalších šesť týždňov trvá, kým sa zduria uzliny, zväčša v slabinách.
Kvapavka – u muža už po 1 až 3 dňoch po nakazení dochádza k sčervenaniu a opuchnutiu ústia močovej rúry, spojenému s pálením pri močení a spočiatku aj s vodnatým, neskôr s hlienovohnisovým výtokom. U ženy prebieha kvapavka často značne miernejšie než u muža, často vôbec nespozorovane.
Inkubačná doba mycoplazmy hominis nie je na počudovanie zatiaľ jasná. Ako empiricky dokázateľný platí – nešpecifický zápal obličkovej panvičky, zápal vajíčkovodov, plodových obalov, ženskej panvy, ako aj potrat, horúčka šestonedieľky a artritída, čo je však ťažko samozistiteľné. V zriedkavých prípadoch sa objavujú aj ranové infekcie, mozgové abscesy a kostné infekcie.
Ochorenie AIDS prebieha v niekoľkých štádiách a spozorovať chorobu je omnoho zložitejšie. Krátko po nakazení vírusom HIV môže dôjsť k výskytu takzvaného akútneho ochorenia vírusom HIV. Symptómy sú nešpecifické a podobné symptómom chrípkovej infekcie. Akútna infekcia vírusom HIV spravidla odznieva bez následokov po niekoľkých dňoch. Nasleduje interval bez prejavov choroby, trvajúci niekoľko rokov až desaťročí, v ktorom je infekcia dokázateľná len krvným vyšetrením najskôr 6 – 8 týždňov po infikovaní. V tejto situácii však infekcia vírusom HIV „neodpočíva“, ako sa predtým predpokladalo; skôr ide o dynamický dej, pri ktorom každý deň vznikajú, resp. sú umrtvované miliardy nových vírusov. Neskôr, v prípravnom štádiu ochorenia na AIDS dochádza k stále častejším typickým infekciám. Príklad ochorenia na AIDS je definovateľný stratou hmotnosti, ťažkými infekčnými ochoreniami a istými druhmi rakoviny.
Bolo by zrejme nespravodlivé, aby bol odsúdený človek, ktorý síce nakazil iného, urobil to však v čase, keď uňho choroba ešte nebola v štádiu po prepuknutí a konal v plnej miere bona fide. Na otázku, či páchateľ na svojom tele mohol vidieť zmeny, ktoré mu mohli a mali naznačovať infekciu pohlavnou chorobou, už však odpovedia odborníci; súdni znalci z odboru venerológie.


Go to Top